Blatnica je na pohľad neveľká, tichá, nenápadná obec. Leží pod horami. Za sebou má malebnú horskú kulisu Veľkej Fatry, ktorá sa pýši romantickými dolinami, horskými bystrinami a voňavými lesmi. Vo vápencových bralách skrývajú sa väčšie a menšie jaskyne, ktoré od dávnych čias priťahovali pozornosť a záujem ľudí. Osobitú pozornosť vzbudila najmä jaskyňa Mažarná v úbočí Tlstej vo výške 300 m nad úrovňou Gaderského potoka. Jaskyňa bola osídlená v mladšej dobe kamennej a podľa archeologických nálezov datovaných do 5.-4. tisícročia pred Kristom sa jedná o najstaršie zdokumentované osídlenie Turca.

Druhá fáza osídlenia Blatnice spadá do konca druhého tisícročia. Na Záhorí, v chotári obce sa neskôr našlo pohrebisko lužickej kultúry. Iným významným dokladom starého osídlenia bol nález bronzovej ihlice s tzv. pečatidlovou hlavicou v jaskyni nad Plešovicou. Ľud lužickej kultúry, ktorý osídlil údolie Turca asi v rokoch 1300 – 700 pred Kristom patril do mladšej doby bronzovej. V oblasti Blatnice nálezy viazané na toto kultúrne obdobie reprezentujú vysoký kultúrny stupeň ľudskej produkcie bronzových zbraní a nástrojov. Nálezy, ktoré sa tu našli v druhej polovici 19. storočia sú zväčša uložené v Národnom múzeu v Budapešti.

Potom to bolo keltské obdobie, kedy sa Blatnica dostáva do styku s tzv. laténskou civilizáciou. Je to obdobie budovania hradísk (tretie osídlenie). Takýmto hradiskom bol osídlený kopec nad obcou – Plešovica. Dodnes sú tu viditeľné stopy hlinených valových opevnení. Pre nás je dôležité ranoslovanské osídlenie. Turiec patril do Nitrianskeho kniežatstva a i keď z tohoto obdobia máme zatiaľ menej vecných dokladov, hlavne na prvopočiatky slovanského osídlenia, z oblasti Blatnice máme veľmi vzácny nález hrobu veľkomoravského veľmoža, ktorý do literatúry vstúpil ako tzv. blatnický nález, súčaťou nálezu bol aj Blatnický meč.

Meč s rukoväťou vybíjanou zlatom a striebrom patrí ku skupine karolínskych mečov. Jedna časť kovaní je pôvodu avarského s ľaliovitými ozdobami a druhá časť svedčí o domácom umelcovi, ktorý zobrazil na nich skrčenú postavu so zdvihnutými rukami. Zoskupil na nich dve a dve postavy oproti sebe ako na hracích kartách. Historicky významný blatnický meč má aj svoje dvojča a to meč nájdený v Nórsku. Kópiu rukoväte dielo sochára Mariána Žilíka môžete nájsť v Nitre zabudnutú na rozhraní Štefánikovej triedy a Svätoplukovho námestia.
     

Predpokladá sa, že tento hrob bol v Sebeslavciach, pôvodne sa dostal do Révayovských zbierok na sklabinsky hrad, potom do zbierok Národného múzea v Budapešti. Blatnický nález je unikátnym dokladom umeleckých prúdov veľkomoravského obdobia. Ďalšie informácie o blatnickom meči si môžete prečítať aj tu.

Rekonštrukcia blatnického meča (zdroj: templ.net). Postup jeho výroby si môžete pozrieť TU.
  

 Povesť o Blatnickom meči