Symboly obce

Erb, spolu s pečaťou a vlajkou, predstavujú trojicu základných symbolov obce. Na tvorbu každého zo spomenutých symbolov sa vzťahujú osobitné heraldické (náuka o erboch), vexilologické (náuka o vlajkách) a sigilografické (náuka o pečiatkách) pravidlá a zákonitosti, ktoré sú rešpektované pri tvorbe symbolov obce Blatnica.
Symboly obce boli spracované v decembri 1996, tak ako to uvádza PhDr. Ladislav Vrteľ, tajomník Heraldickej komisie v práci BLATNICA - symboly obce 
Pri tvorbe znaku Vojenskej Spravodajskej Služby sa použil meč blatnického typu.

Erb

Hneď na začiatku treba povedať, že obec Blatnica svoj vlastný erb v minulosti nemala. Nepotrebovala ho totiž. Vlastné erby v minulosti mali a skutočne používali spravidla iba veľké mestá, ktoré mali vlastné vojenské posádky. Erb mal totiž slúžiť na identifikáciu bojovníka. Musel byť ľahko rozpoznateľný i na veľkú diaľku.

Ako heraldicky optimálne riešenie v erbe obce Blatnica je vyjadrenie nadväznosti na historický pečatný symbol obce vyjadrený šikmým krížom, atributom apoštola Ondreja, ktorého postava sa nachádzala na pečatidle. Použiť samotnú postavu apoštola by heraldicky nebolo vhodné, nakoľko sami heraldici pápežskej kúrie ( napr. arcibiskup Heim) argumentujú tým, že obraz svätca je určený na uctievanie a nie nato, aby ho zobrazovali na erboch, pôvodne súčasti zbroje, vystavovanej úderom nepriateľských zbraní, kde by sa poškodzoval a ničil. Uvádza tiež príklady, kedy sa erby zobrazujú na podlahách, kobercoch, po ktorých sa stúpa. Zobrazovať preto postavu svätca v erbe sa považuje za neprístojné. Nie je náhoda, že žiadny pápež nikdy nemal vo svojom erbe postavu svätca. Šikmý kríž je doplnený troma ružami, na upozornenie, že ide o turčiansku Blatnicu, ktorá sa svojho času tak i nazývala.
Tri ruže - strieborná medzi dvomi červenými - pochádzajú z niekdajšieho turčianskeho župného erbu ( odvodeného od erbu dedičných turčianskych županov - Révajovcov). Tento motív obnovil aj okres Martin, ako erb turčianskeho regiónu.
CARDUUS TEXTORISIANUSCelé znamenie je doplnené motívom bodliaka, ako pripomienka prvej slovenskej botaničky Izabely Textorisovej, ktorá v Blatnici po celý život pôsobila ako poštová úradníčka venujúca sa však celým srdcom predovšetkým turčianskej flóre. Podľa nej dostal svoje pomenovanie aj zvláštny druh bodliaka CARDUUS TEXTORISIANUS.
Znamenie je vložené do heraldického štítu. I keď sa v heraldickej tvorbe v minulosti používali rôzne tvary štítov, bol zvolený tzv. pozdnogotický, dolu zaoblený štít.
Kríž je strieborný, lemovaný kovovo zlatou farbou, plocha štítu modrá, bodliak strieborný, ruže rešpektujú sfarbenie v turčianskom župnom erbe - dve červené a medzi nimi strieborná - biela.
Pri čierno bielom vyjadrení farieb sa zlatá zastupuje jemným bodkovaním, strieborná ostáva voľná, červená sa vyjadrí zvislým a modrá vodorovným šrafovaním.

Blatnický erb Blatnický erb (čb)

Vlajka

Vlajka obce Blatnica pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej, modrej, bielej a červenej. Vlajka má pomer strán 2 . 3 a ukončená je troma cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny listu vlajky.

Vlajka

Zástava obce Blatnica je odvodená od vlajky obce a má podobnú kompozíciu. Pomer jej strán však nie je záväzne stanovený, čo znamená, že zástava môže byť aj dlhšia. Zástava sa od vlajky odlišuje tiež tým, že kým vlajka predstavuje voľný kus textilu, ktorý sa vztyčuje na stožiar pomocou lanka, zástava je vždy pevne spojená so žrďou, stožiarom, alebo kratším priečnym rahnom (ak ide o koruhvu).
Krátka zástava obce Blatnica je tiež pruhová, je však svojou dlhšou stranou pripojená k žrdi. Je vhodná najmä na hromadnú vlajkovú výzdobu obce.
Koruhva obce Blatnica predstavuje zvislý typ obecnej zástavy, pri ktorej je textil pripojený k priečnemu rahnu, spolu s ktorým sa vztyčuje na stožiar. Farby sú zoradené zľava do prava.
Znaková zástava obce Blatnica má podobu takmer štvorca, jej výška sa však v skutočnosti rovná (proporčne) výške erbu a šírka jeho šírke. Erbové znamenie je rozvinuté do celej plochy textilu.
Kombinovaná, alebo tiež "veľká" koruhva obce Blatnica predstavuje spojenie koruhvy so znakovou zástavou, ktorá sa pridáva k priečnemu rahnu do hornej časti zástavy.
Štandarda starostu obce Blatnica má medzi ostatnými symbolmi obce osobitné postavenie. Je vlajkou starostu, jedným z odznakov jeho úradu. Podobá sa znakovej zástave, je však doplnená o lem vo farbách obce. Rozdiel je tiež v tom, že kým znaková zástava môže byť zhotovená v mnohých exemplároch, štandarda existuje spravidla len v jednom vyhotovení a býva tiež zhotovená luxusnejšou technikou.

vlajky Vlajky 2 Vlajky 3

Pečať

Obecná pečať je kruhového tvaru. V hornej časti sa nachádza erb obce a v spodnej kruhopis s nápisom . OBEC BLATNICA . Kruhopis sa mení podľa toho, či ide o pečiatku starostu, alebo obecného úradu.

Blatnická pečať

Patrí aj nepatrí k Blatnici - posúďte sami !

Vojenská Spravodajská SlužbaZáklad a geometrický stred znaku Vojenská Spravodajská Služba tvorí štátny znak SR vyjadrujúci príslušnosť a vojensko-politický význam Vojenskej spravodajskej služby MO SR. Pod štátnym znakom SR v dolnej časti znaku VSS je umiestnený meč blatnického typu, vyjadrujúci bohatú históriu a pripomínajúci tisícročný zápas slovenského národa za slobodu a samostatnosť. Latinský nápis "Consilio et ferro" (umom a mečom) umiestnený na čepeli meča, zvýrazňuje formu a spôsob tohto zápasu.

Blatnický meč pochádza z obdobia Veľkej Moravy (9. storočie) a jediný originál je uložený v Maďarskom národnom múzeu v Budapešti. Meč bol objavený pri vykopávkach v archeologickom nálezisku v Turčianskej Blatnici pri Martine v hrobe veľkomoravského veľmoža. Tento meč je teda veľmi ojedinelý a nezameniteľný, preto je mimoriadne vhodný ako motív pre vojenskú symboliku.

V období panovania Leopolda I., po roku 1658 niesli meče na svojej čepeli heslo "Consilio et industria", čo v preklade znamená "umom a päsťou". To autora znaku VSS inšpirovalo k nápisu "Consilio et ferro", čo znamená "umom a mečom". Ferro znamená v prvom význame železo ale i meč. Meč je symbol moci, cti, odvahy a statočnosti v boji. Latinský nápis "Consilio et ferro" umiestnený na čepeli meča, zvýrazňuje formu a spôsob tohto boja.

Lipa je posvätný strom Slovanov, lipová ratolesť je symbol slávy slovanstva. Zvitok (tubulus) vyjadruje snahu zhmotniť a potvrdiť výsledok národnooslobodzovacieho boja. Ale tento zvitok je tiež chápaný ako jedna z najstarších foriem zaznamenávania písaného zákona, predstavuje zákonnosť, ale aj vzdelanie.

Kruhový tvar znaku VSS, ktorý je z heraldického hľadiska ako najvhodnejší, má univerzálne použitie nielen ako znak, ale je aj použiteľný ako plaketa, medaila, pečať atď.